Nemožné neexistuje. Aj s týmto heslom bojoval slovenský boxer Andrej Csemez v Paríži o postup na Olympijské hry v Tokiu 2021  … a podarilo sa.

Andrej Csemez, Bandi, ako ho všetci voláme, má 23 rokov. Spoločne sme začali spolupracovať v januári 2021, kedy sme sa stretli aj s jeho trénerom, Tomim Kid Kovácsom. Vytvorili sme úzky tím, ktorý vie, čo znamená na sebe makať. Práve úplne odhodlanie ma presvedčilo, že to má zmyseľ. Od začiatku ma prekvapilo Bandiho nasadenie, absolútna prítomnosť a záujem zlepšovať sa. 

Stal som sa Bandiho ,,dvorný” fyzioterapeut.

Dôvodom užšej spolupráce bol veľký cieľ, ktorému v ceste stálo aj zranenie ramena. To limitovalo rozsahy, stabilitu pri úderoch a spôsobovalo bolesť.

Začali sme teda hneď 2. januára a prvá diagnostika ukázala nestabilitu oboch ramien. Pri dvojfázových tréningoch sme zaradili cvičenia a terapiu najma makkých tkanív trupu a ramenného pletenca. 

Pretrvávajúce bolesti boli frustrujúce a preto som konzultoval s kolegami na Slovensku a v zahraničí, aké postupy zvoliť a čomu sa vyhnůť, aby bolesti ustúpili.
Bandi na sebe usilovne makal a výsledok je zreteľný. Pripisujem to záujmu o zdravie nie len Bandiho ale aj jeho trénera Tomiho.

V plnej zbroji sme odleteli do Paríža ako team na kvalifikáciu na Olympijské hry. Nazval som ju “showtime”.

Kvalifikácie sme sa zúčastnili ako profesionálny team, ktorý má svetové kvality. Trénera a reprezentačného trénera som doplnil ja a odborník na stravu Matej Brna, ktorý pomáhal celú prípravu pri zhadzovaní váhy do 75 kg. 

Za niekoľko mesiacov intenzívnej práce a tvrdej disciplíny sa podarilo zabojovať o miestenku na najprestížnejšie športové podujatie. Kvalifikácia v Paríži rozhodne nebola prechádzkou v ružovej záhrade.
Bandi zápasil v dvoch zápasoch. Pre splnenie svojho cieľa musel v obidvoch vyhrať a to sa podarilo.
Slovensko má zastúpenie v boxe pod piatimi kruhmi po 25 rokoch a celkovo to bude po druhý krát vôbec.

Slovenské internety zaplavila číra radosť z dosiahnutia úspechu. A týmto jeho cesta nekončí. V nastavenom drille je potreba pokračovať. 

Text: Jakub Kmeťko, Petra Jurečková
Foto: archív Jakub Kmeťko, Národné športové centrum